Tak chvíľu to trvalo ale konečne sa k tomu dostanem. Boli sme pozvaný do slovensky hovoriacich obcí na októbrové slávnosti našej menšiny v Srbsku, cesta tam bola bezproblémová, maďarsko sa preletelo peknými dialnicami miestami, ale po nočnej som skoro celú cestu prespal, z eu nás na maďarskej strane vyprevadila pekná pohraničiarka s úsmevom za pár minút na srbskej strane to trvalo chvíľu dlhšie, postačujú len novšie občianske preukazy pas vážne netreba, to sme si inak zisťovali aj na našej ambasáde telefonicky, obcí so slovenskými rodákmi je v Srbsku viac ale najznámejšia je Kovačica kde sme smerovali. Aj keď sú na srbskej strane dialnice a pomaly sa stavajú ďalšie cesty sú v horšom stave, a je cítiť ešte nedostavanú infraštruktúru, pri dialnici niet veľmi kam odbočiť kde si oddýchnuť..čerpačiek a odpočívadiel je menej ako u nás. Čo ale veľmi prekvapilo bola nezvyčajná rovina ba priam "more" ktoré sa rozprestieralo kam oko dovidelo do dialky, dialnice sú hradené mýtom s výjazdami. Už cestou tam cez maďarsko a hlavne pri hraniciach vidno veľké množstvo dovozcov ojazdených áut zo zahraničia, prevládajú lacnejšie značky, dacia, renault, a pod. Staršie aj niekoľkoročné vozítka budu ešte určite dobre slúžiť aj za hranicami eu. V Srbsku je naozaj rozmanitosť značiek veľká a je tam možnosť vidieť skoro všetko. Prekvapila autobusová doprava z vyradených cestovných autobusov - tie vyššie pre dialkové cesty, tam bežne jazdia ako medzimestské a po okreskách a užších cestách. Takže Aspoň v časti kam sme smerovali bola "krutá" rovina, kopce tam nepoznali, cesty boli o niečo poslabšie ako na slovensku ale zlepšuje sa to, dedinky-obce skoro ako u nás, prirovnal by som to k nášmu ČSFR tohoto obdobia z 90 rokov, domy aj staré aj nové európskeho stýlu.. rómske novostavby sú kapitola sama o sebe, tie budú na fotkách. V Kovačici je kultúrne centrum múzeá, banky obchody polícia čerpacie stanice..no skoro všetko čo sa v takom malom mestečku obci dá nájsť. A vyzerá to ako niekde na východe slovenska, sú tam aj iné menšiny, maďarské rumunské a pod. Jazdia tam na všetko, bežné sú aj staré motorky, divné ruské traktori, samodomo kolesové vozítka. V časti kde som bol bolo veľa mercedesov, Yugá a Zástavy na každom kroku, s každej karosérie..naozaj aj v dobrom zachovalom stave taktiež k predaju od 200eur a okolo 350 za výborný stav, opravy áut a karosérie sú tam oproti naším eu cenám asi tretinové. Pivo Jelen a jeho reklama na kažnom kroku..cigarety lacnejšie..no skoro ako na ukrajine..ale povedal by som o niečo ich predbehli. Ako mi bolo povedané do ich mestečka zavíta veľa turistov a aj naši politici sú tam ako doma hlavne v relax parku kde sú kúpele sauna bazén , rekreácia.. ale z mnohých budov ešte cítiť nostalgiu, tá sa ale pomaly vytráca. Cesta na Slovensko prebiehala v nedeľu o poznanie komplikovanejšie, to sa asi polovica srbska vracala do eu a bolo to cítiť aj na hraniciach..ak sa dá treba sa do obeda dostať k hraniciam s maďarskom kde to naberá meškanie, najlepšie je ísť skoro ráno alebo neskoro večer. Treba rátať pre vstup do eu s minimálne hodinovým zdržaním. V nedeľu poobede aj s piatimi hodinami..a to nebola turistická sezóna.. K maďarskej strane, bola len otázka či máme cigarety alkohol, vypnúť motor, papa..tam to bolo fajn, sústreďavali sa tam viac na dodávky, Každé druhé lepšie vozidlo, audi bmw a mercedes malo rakúske a nemecké značky - domáci, ktorý žijú a pracujú v týchto krajinách.
(Balkán,turecko,gruzie,armenie a zpět)A zpátky to bylo přez 4k a jeli jsme to tuším 4dny...brrrrr už jsem dlouho doma,chtělo by to zase někam vyrazit.
L.
ale niečo sa podarilo..