LADAklub - Fórum

Môj otec kupil Ladu 2101 v 77 roku z druhej ruky. Toto auto bolo jednoducho skvelé. 3 v jednom : úžasný robustný nezničiteľný pracovný nástroj, pohodlná priestranná limuzína a nakoniec polo džíp do terénu a polo športové auto v zátačkách. technické muchy, ktoré auto malo boli zanedbateľné oproti tomu , čo vam poskytovalo. Spomínam na nepríjemnú autonehodu z detstva, keď sme boli na dovolenke v Maďarsku. Na otvorenej rovnej ceste bez protiidúcich áut ( možno naše štastie ), nás obehovali dve maďarské slečny na Fiate, keďže intenzívne debatovali, vodička si nevšimla pri zaradzovaní sa pred naše auto, že svojim pravým zadným nárazníkom sa doslovne zahákla o náš ľavý predný. Naše auto začala ťahať za sebou na pravú krajnicu do priekopy. Ťahať volant do ľava už nemalo zmylel aj keď sa o to pokúšal okrem vodiča - môjho otca aj spolujazdec vedľa- môj ujo. Po pár sekundách sa nárazníky odkliesnili, Fiat odhodilo naľavo a my sme sa šmýkali po pravom boku napravo v priekope. Naše ďalšie šťastie bolo, že hodinu predtým bola intenzívna búrka a v priekope pri ceste kde rástla veľká trva bolo dosť vody. Auto sa preto klzalo po tráve a vode , ako čln, asi 15 metrov. Podotýkam, že v aute bolo šesť ľudí, štyria dospelý a dve deti ( ja s bratom ), čo uznáte na 70 te roky to nebola žiadna zvláštnosť vidieť toľko ľudí v jednom aute. Výsledok autonehody ? Naša biela Lada mala len zelený pravý bok od trávy , bez jediného škrabanca alebo priehybu na dverách a puklica na pravom prednom kolese bola preliačená dovnútra. Po krátkom utretí dvier handrou a vyrovnaní puklice na mieste , kusom dreva sme síce trochu prestrašení, ale živý a zdraví pokračovali na našej ceste ďalej bez viditeľnej škody na aute. Až neskor doma nám povedal známy automechanik, že naše šťastie bolo to, že sme sa viezli v Lade, aute, ktoré malo úžasne silnú karosériu a poctivé silné ruské plechy . Ak by sme boli v Škodovke, mohli sme dopadnúť úplne inak. A samozrejme, že pri ceste nerástol žiaden strom, alebo nestál poctivý betónový stĺpik zo starých čias. To by nám nepomohla ani Lada. Dnes odpočíva otcova Lada u mńa v garáži prikrytá plachtou a môj Opel Kadett na ktorom jazdím na ňu závistlivo pozerá , keďže stojí vonku. Ale ešte si to nezaslúžil, aby zaujal jej miesto. Bolo mi ju ľúto predať, za všetky tie služby, ktore urobila a trochu aj z nostalgie a spomienok z detstva. Chcel by som ju prihlásiť na historické značky, ale zatiaľ som sa k tomu nedostal. Ešte dnes obdivujem to, že keď si sadnem do Lady , tak to auto vonia. V mojom Opli cítit stále taký čudný tuch ( napriek voňavým stromčekom), a to nie som žiaden humusák, skôr opak. Keď si sadnete do takého auta ako LADA 2101 a výjdete na cestu, idete hrdo na poctivom aute z chrómu a ocele a cítite ako na vás trošku závistlivo a nostalgicky pozerajú ostatný vodiči na záplave plastikových brakov dnešných ciest.

bůůůůůůůůůůůůů škyt-brečim-nostalgie já bych taky neprodal

Vincent Filcak píše: Dnes odpočíva otcova Lada u mńa v garáži prikrytá plachtou a môj Opel Kadett na ktorom jazdím na ňu závistlivo pozerá , keďže stojí vonku.

Tomu rozumím, takhle nějak to mám také

Vincent Filcak píše:Môj otec kupil Ladu 2101 v 77 roku z druhej ruky. Toto auto bolo jednoducho skvelé. 3 v jednom : úžasný robustný nezničiteľný pracovný nástroj, pohodlná priestranná limuzína a nakoniec polo džíp do terénu a polo športové auto v zátačkách. technické muchy, ktoré auto malo boli zanedbateľné oproti tomu , čo vam poskytovalo. Spomínam na nepríjemnú autonehodu z detstva, keď sme boli na dovolenke v Maďarsku. Na otvorenej rovnej ceste bez protiidúcich áut ( možno naše štastie ), nás obehovali dve maďarské slečny na Fiate, keďže intenzívne debatovali, vodička si nevšimla pri zaradzovaní sa pred naše auto, že svojim pravým zadným nárazníkom sa doslovne zahákla o náš ľavý predný. Naše auto začala ťahať za sebou na pravú krajnicu do priekopy. Ťahať volant do ľava už nemalo zmylel aj keď sa o to pokúšal okrem vodiča - môjho otca aj spolujazdec vedľa- môj ujo. Po pár sekundách sa nárazníky odkliesnili, Fiat odhodilo naľavo a my sme sa šmýkali po pravom boku napravo v priekope. Naše ďalšie šťastie bolo, že hodinu predtým bola intenzívna búrka a v priekope pri ceste kde rástla veľká trva bolo dosť vody. Auto sa preto klzalo po tráve a vode , ako čln, asi 15 metrov. Podotýkam, že v aute bolo šesť ľudí, štyria dospelý a dve deti ( ja s bratom ), čo uznáte na 70 te roky to nebola žiadna zvláštnosť vidieť toľko ľudí v jednom aute. Výsledok autonehody ? Naša biela Lada mala len zelený pravý bok od trávy , bez jediného škrabanca alebo priehybu na dverách a puklica na pravom prednom kolese bola preliačená dovnútra. Po krátkom utretí dvier handrou a vyrovnaní puklice na mieste , kusom dreva sme síce trochu prestrašení, ale živý a zdraví pokračovali na našej ceste ďalej bez viditeľnej škody na aute. Až neskor doma nám povedal známy automechanik, že naše šťastie bolo to, že sme sa viezli v Lade, aute, ktoré malo úžasne silnú karosériu a poctivé silné ruské plechy . Ak by sme boli v Škodovke, mohli sme dopadnúť úplne inak. A samozrejme, že pri ceste nerástol žiaden strom, alebo nestál poctivý betónový stĺpik zo starých čias. To by nám nepomohla ani Lada. Dnes odpočíva otcova Lada u mńa v garáži prikrytá plachtou a môj Opel Kadett na ktorom jazdím na ňu závistlivo pozerá , keďže stojí vonku. Ale ešte si to nezaslúžil, aby zaujal jej miesto. Bolo mi ju ľúto predať, za všetky tie služby, ktore urobila a trochu aj z nostalgie a spomienok z detstva. Chcel by som ju prihlásiť na historické značky, ale zatiaľ som sa k tomu nedostal. Ešte dnes obdivujem to, že keď si sadnem do Lady , tak to auto vonia. V mojom Opli cítit stále taký čudný tuch ( napriek voňavým stromčekom), a to nie som žiaden humusák, skôr opak. Keď si sadnete do takého auta ako LADA 2101 a výjdete na cestu, idete hrdo na poctivom aute z chrómu a ocele a cítite ako na vás trošku závistlivo a nostalgicky pozerajú ostatný vodiči na záplave plastikových brakov dnešných ciest.

Krásně napsáno. Nostalgické vzpomínky na roky s Ladou mě pronásledují čím dál intenzívněji. Nejspíš to dopadne tak, že po nějakém čase si Ladu opět koupím - krásnou, v TOP stavu, jako skvost na ukazování. Nejradši bych chtěl model 2106 nebo podobný. Původně jsem měl 21061 a pak 2103, takže určitě jednu z těchto řad.

som rad ze po case viem o niekom kto ma take iste auto ako ja. S tym clankom uplne suhlasim a tych co sa otacaju by som rozdelil do dvoch kategorii.V prvej su ti ktori nostalgicky spominaju na svoju Ladu a potom ti co ma maju za blazna a cuduju sa ako môzem v takom aute dnes jazdit ale ako spominal kolega je to obrovske caro ist v dnesnej dobe v takomto aute.
Vincent Filcak: Inak da sa niekde v KE vidiet ta vasa Lada??

Vincent Filcak,
Ano krásné to vzpomínky a krásně napsané.

mayo456,
Já mám na lidi asi štěstí, ještě sem se nesetkal s tím že by mi někdo řekl že je lada krám nebo tak něco, spíš slyším že mám sedačky lepší než oktávka, hudbu lepší než galant nebo prostoru víc jak X6

Marek, Myslím Máro že tebe to nemine